Bola vyhlásená 23. 5. 1984 vyhláškou č.68/84 Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Iniciatíva príprav k vyhláseniu vzišla z ONV Čadca - odboru kultúry a Kysuckého múzea v Čadci, ktoré v predstihu zabezpečili odborné expertízy územia. Kysucký rodák Ing. Milan Hirš prvý prezentoval a do koncepcie presadil predstavu o CHKO Beskydy - Javorníky. Príprava a vyhlásenie pôvodne CHKO Beskydy - Javorníky vychádzala u Koncepcie rozvoja štátnej ochrany prírody schválenej uznesením vlády SSR č. 246/1976.
Iniciatíva príprav k vyhláseniu vzišla z ONV Čadca - odboru kultúry a Kysuckého múzea v Čadci, ktoré v predstihu zabezpečili odborné expertízy územia. Kysucký rodák Ing. Milan Hirš prvý prezentoval a do koncepcie presadil predstavu o CHKO Beskydy - Javorníky. Príprava a vyhlásenie pôvodne CHKO Beskydy - Javorníky vychádzala u Koncepcie rozvoja štátnej ochrany prírody schválenej uznesením vlády SSR č. 246/1976.
Projekt CHKO s prehodnotením a doplnením expertíz od roku 1980 odborne pripravil RNDr. Juraj Galvánek a Ing. Július Burkovský zo Slovenského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, stredisko Banská Bystrica /SUPSOP/ a RNDr. Dušan Janáčik z Kysuckého múzea. Názov bol neskôr zmenený názvoslovnou komisiou na Chránená krajinná oblasť Kysuce. Rada ONV odsúhlasila projekt CHKO 28. 5. 1982 a tento proces bol uzatvorený 23. 5. 1984, kedy bola Vyhláškou MK SSR 68/1984 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Kysuce o výmere 65 461 ha.
K dátumu vyhlásenia CHKO boli jej súčasťou aj maloplošné chránené územia:
Veľký Javorník, 1967
Čierna Lutiša, 1972
Korňanský ropný prameň, 1973
Veľká Rača, 1976
Zajačkova lúka, 1979
Malý Polom, 1981
Vychylovské skálie, 1983
Klokočovské skálie, 1984
V nasledujúcich rokoch boli vyhlásené ďalšie maloplošne chránené územia:
Hričovec, 30. 6. 1988
Veľký Polom, 23. 3. 1993
Javorinka, 23. 3. 1993
Čertov, 23. 3. 1993
Polkova, 23. 3. 1993
Klubinský potok, 24. 10. 2000
Chránený areál Chmúra, 12. 9. 2001
Prírodná pamiatka Megonky, 18. 6. 2003
CHKO KYSUCE pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie CHKO Kysuce patrí do 6 okresov (Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a 2 krajov (Žilinský a Trenčiansky). Na západe a severozápade má spoločnú hranicu s CHKO Beskydy (Česká republika), na severe so Žywieckim parkom krajobrazowym (Poľsko) a na východe s CHKO Horná Orava.
Javornícka časť je charakterizovaná striedaním dolín a horských chrbtov s prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajiny až do poľnohospodárskej krajiny s rozptýleným osídlením. Územie sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prorodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk. Niektoré z týchto lesných porastov a slatinísk si až do súčasnosti zachovali svoj pôvodný prirodzený charakter a patria k najcennejším prvkom CHKO. Tieto, ale aj iné zachovalé a zaujímavé časti živej i neživej prírody boli vyhlásené ako maloplošné chránené územia a podľa ich významu im bola určená príslušná územná ochrana.
Významným prvkom nielen krajinárskym, ale i ekologickým sú stromy, najmä najstaršie a mohutné solitéry. V javorníckej časti CHKO je niekoľko takýchto stromov, ktoré sú osobitne chránené. V osade u Papajov - Makov, sa nachádza jedinečný exemplár starého brestu hrabolistého s pravidelnou a pekne tvarovanou korunou. Výška stromu je asi 30 metrov, vek viac ako 400 rokov. Z ďalších chránených stromov treba spomenúť Lipy u Beloňov - Makov, Duby na Trojačke - Makov a Lipa u Kladivovcov - Štiavnik.
Beskydská časť, podobne ako javornícka, je charakterizovaná striedaním dolín a horských chrbtov. Doliny sú však užšie, svahy strmšie a masívnejšie. Typická je mozaikovitá štruktúra krajiny s rozptýleným osídlením striedajúca sa s lesmi, pasienkami a lúkami. Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádzala na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou poľnohospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu. Územie má takisto pestré zastúpenie lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Zachovali sa tu prirodzené floristicky pestré a zaujímavé lesné a trávnaté porasty na horských lúkach. Niektoré z týchto lesných a lúčnych porastov si zachovali, podobne ako v javorníckej časti CHKO, svoj pôvodný prirodzený charakter a patria takisto k najcennejším prvkom územia. Okrem spomenutých lesných a lúčnych porastov sa tu nachádzajú tiež zaujímavé výtvory neživej prírody, ktoré boli spolu so zachovalými časťami živej prírody vyhlásené ako maloplošné chránené územia s príslušnou územnou ochranou. Vo východnej beskydskej časti CHKO sú zo stromov osobitne chránené Lipy u Kanderov - Stará Bystrica.
K dátumu vyhlásenia CHKO boli jej súčasťou aj maloplošné chránené územia:
Veľký Javorník, 1967
Čierna Lutiša, 1972
Korňanský ropný prameň, 1973
Veľká Rača, 1976
Zajačkova lúka, 1979
Malý Polom, 1981
Vychylovské skálie, 1983
Klokočovské skálie, 1984
V nasledujúcich rokoch boli vyhlásené ďalšie maloplošne chránené územia:
Hričovec, 30. 6. 1988
Veľký Polom, 23. 3. 1993
Javorinka, 23. 3. 1993
Čertov, 23. 3. 1993
Polkova, 23. 3. 1993
Klubinský potok, 24. 10. 2000
Chránený areál Chmúra, 12. 9. 2001
Prírodná pamiatka Megonky, 18. 6. 2003
CHKO KYSUCE pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie CHKO Kysuce patrí do 6 okresov (Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a 2 krajov (Žilinský a Trenčiansky). Na západe a severozápade má spoločnú hranicu s CHKO Beskydy (Česká republika), na severe so Žywieckim parkom krajobrazowym (Poľsko) a na východe s CHKO Horná Orava.
Javornícka časť je charakterizovaná striedaním dolín a horských chrbtov s prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajiny až do poľnohospodárskej krajiny s rozptýleným osídlením. Územie sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prorodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk. Niektoré z týchto lesných porastov a slatinísk si až do súčasnosti zachovali svoj pôvodný prirodzený charakter a patria k najcennejším prvkom CHKO. Tieto, ale aj iné zachovalé a zaujímavé časti živej i neživej prírody boli vyhlásené ako maloplošné chránené územia a podľa ich významu im bola určená príslušná územná ochrana.
Významným prvkom nielen krajinárskym, ale i ekologickým sú stromy, najmä najstaršie a mohutné solitéry. V javorníckej časti CHKO je niekoľko takýchto stromov, ktoré sú osobitne chránené. V osade u Papajov - Makov, sa nachádza jedinečný exemplár starého brestu hrabolistého s pravidelnou a pekne tvarovanou korunou. Výška stromu je asi 30 metrov, vek viac ako 400 rokov. Z ďalších chránených stromov treba spomenúť Lipy u Beloňov - Makov, Duby na Trojačke - Makov a Lipa u Kladivovcov - Štiavnik.
Beskydská časť, podobne ako javornícka, je charakterizovaná striedaním dolín a horských chrbtov. Doliny sú však užšie, svahy strmšie a masívnejšie. Typická je mozaikovitá štruktúra krajiny s rozptýleným osídlením striedajúca sa s lesmi, pasienkami a lúkami. Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádzala na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou poľnohospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu. Územie má takisto pestré zastúpenie lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Zachovali sa tu prirodzené floristicky pestré a zaujímavé lesné a trávnaté porasty na horských lúkach. Niektoré z týchto lesných a lúčnych porastov si zachovali, podobne ako v javorníckej časti CHKO, svoj pôvodný prirodzený charakter a patria takisto k najcennejším prvkom územia. Okrem spomenutých lesných a lúčnych porastov sa tu nachádzajú tiež zaujímavé výtvory neživej prírody, ktoré boli spolu so zachovalými časťami živej prírody vyhlásené ako maloplošné chránené územia s príslušnou územnou ochranou. Vo východnej beskydskej časti CHKO sú zo stromov osobitne chránené Lipy u Kanderov - Stará Bystrica.
